EstiskaMir LMnanc Xv nge89AOo Ia5 D mgb 4 NKk L Rre H Zz a
| zakładne daty: | |
| swójske mjeno | Eesti Vabariik |
| stolica | Tallinn |
| přestrjeń | 45.339 km² |
| wobydlerstwo | 1.313.271 (2015) |
| hustosć | 29 wob./km² |
| forma knježerstwa | republika |
| hłowa stata | prezidentka Kersti Kaljulaid (wot 2016) |
| šef knježerstwa | ministerski prezident Jüri Ratas (wot 2016) |
| měna | euro |
| hamtska rěč | estišćina |
| hymna | Mu isamaa, mu õnn ja rõõm („Moja wótčina, moje zbožo a wjeselo“) |
| časowe pasmo | UTC +2 (EET) UTC+3 EEST (měrc–oktober) |
| njewotwisnosć | 24. februara 1918 (deklaracija); 20. awgusta 1991 (znowadocpěće) |
| Top Level Domain | .ee |
| telefon | +372 |
| Połoženje Estiskeje w Europje | |
![]() | |
Estiska (estisce Eesti) je njewotwisny stat w sewjerowuchodnej Europje, kotryž słuša k baltiskim krajam. Stolica a najwjetše město je Tallinn, ležacy w sewjeru kraja při Baltiskim morju.
Po prěnjej swětowej wójnje běše Estiska mjez 1918 a 1940 k prěnjemu razej njewotwisna a wot druheje swětoweje wójny hač do lěta 1991 dźěl Sowjetskeho zwjazka. Wot awgusta 1991 je wona znowa njewotwisny stat, kotryž přisłuša kaž Letiska a Litawska wot lěta 2004 k Europskej uniji.
Wosebje na wuchodźe Estiskeje je poměrnje wulka ruskorěčna ludnosć žiwa.
Geografija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
Estiska mjezuje na wuchodźe z Ruskej, na juhu z Letiskej a na sewjeru a zapadźe z Baltiskim morjom. Wuchodna hranica k Ruskej, kotraž běži hłownje přez Peipuski jězor, pjaty najwjetši jězor Europy, je zdobom wonkowna hranica Europskeje unije.
Najwyša hora je Suur Munamägi (318 m nad normalnej nulu) w juhowuchodźe Estiskeje a najniše městno je pobrjóh Baltiskeho morja. Před zapadnym brjóhom Estiskeje nadeńdźetej so wulkej kupje Saaremaa a Hiiumaa.
Města[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
Najwjetše města su:
- Tallinn – 400.387 wobydlerjow
- Tartu – 101.169 wobydlerjow
- Narva – 68.680 wobydlerjow
- Kohtla-Järve – 47.679 wobydlerjow
- Pärnu – 45.500 wobydlerjow
- Viljandi – 20.756 wobydlerjow
Wotkaz[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
Awstriska | Belgiska | Bołharska | Cypernska | Čěska | Danska | Estiska | Finska | Francoska | Grjekska | Chorwatska | Irska | Italska | Letiska | Litawska | Luxemburgska | Madźarska | Malta | Němska | Nižozemska | Portugalska | Pólska | Rumunska | Słowakska | Słowjenska | Španiska | Šwedska | Zjednoćene kralestwo
Kandidaty: Čorna Hora | Serbiska | Sewjerna Makedonska | Turkowska
Staty
• Albanska • Andorra • Awstriska • Belgiska • Běłoruska • Bołharska • Bosniska a Hercegowina • Čěska republika • Čorna Hora • Danska • Estiska • Finska • Francoska • Grjekska • Chorwatska • Irska • Islandska • Italska • Letiska • Liechtenstein • Litawska • Luxemburgska • Madźarska • Malta • Moldawska • Monaco • Němska • Nižozemska • Norwegska • Pólska • Portugalska • Rumunska • Ruska1 • San Marino • Serbiska • Sewjerna Makedonska • Słowakska • Słowjenska • Španiska • Šwedska • Šwicarska • Turkowska1 • Ukraina • Vatikanske město • Zjednoćene kralestwo
Zwadne teritorije: Kosowo • Podnisterska
Druhe teritorije: Åland • Baskiska • Bretanja • Ferejske kupy • Friziska • Friulska • Gagauska • Galicija • Gibraltar • Guernsey • Jendźelska • Jersey • Katalanska • Korniska • Łužica • Man • Sewjerna Irska • Svalbard • Šotiska • Waliziska
1 Leži zdźěla w Aziji.
